2023
Naše podujatia v roku 2023
December
Spolu s vami, spolu s nami...
...sme už 20 rokov. Občianske združenie Snepeda, ktorého predsedom je Roman Vojtechovský, vzniklo v Lučenci pred dvoma desaťročiami. Pôvodne sa volalo Spolok nepočujúcich pedagógov, so skratkou SNEPEDA, no nedávno zmenilo názov na Snepedu.
Hlavným cieľom občianskeho združenia je zapájať Nepočujúcich do kultúrneho a spoločenského života, vzdelávať ich a informovať o novinkách vo svete, ale aj vo vlastnej komunite. Rovnako je jej stavebným prvkom informovať aj počujúcu verejnosť o problematike Nepočujúcich a oboznamovať ich so svetom ticha. Všetky tehly jej činnosti a stanov, ale hlavne zásluha šikovných robotníkov, vyformovali piliere fungujúceho domova, kde duchovné útočisko našli mnohí Nepočujúci.
Uveďme si konkrétne príklady angažovanosti tohto občianskeho združenia. Snepeda vydáva rôzne publikácie, ktorých autormi sú sami Nepočujúci, aktualizuje a dopĺňa elektronický slovník slovenského jazyka – slovenského posunkového jazyka www.posunky.sk, kde si každý záujemca o posunkový jazyk môže rozšíriť repertoár posunkovej zásoby. Na svojom webe uverejňuje aj edukačné videonahrávky, ako pre dospelých, tak aj pre deti. Každoročne organizuje rôzne aktivity pre Nepočujúcich – športové, kultúrne či edukačné, ktoré sa tešia veľkému záujmu. Najznámejší z nich je Prešporský Medzinárodný deň nepočujúcich.
Pri príležitosti dvoch desaťročí fungovania zorganizovala Snepeda oslavu svojich narodenín. Dňa 9. decembra sa všetci členovia, priatelia či sponzori stretli v Dome kultúry v bratislavskom Ružinove. Sála prekypovala skvelou náladou. Bolo pripravené chutné občerstvenie a bohatý kultúrny program. Po uvítaní nás predseda previedol životnou cestou Snepedy, počnúc jej prvými krokmi až po súčasné míľniky. Toto milé stretnutie bolo obohatené dvoma významnými udalosťami. Jednou z nich bol krst novej knihy členky Veroniky Vojtechovskej. Knihu pokrstili nepočujúce deti vystreľovaním maličkých papierikov. Detské očká rozžiaril Mikuláš. Ten neodišiel naprázdno – deti ho doslova zasypali svojimi výtvormi, ktoré v rámci kreatívnych dielní vyrobili. Odmenou bol štedrý mikulášsky balíček. Na svoje si prišli aj dospelí – čakal ich kvíz, ktorý mal preveriť ich poznatky o fungovaní Snepedy a o aktuálnych informáciách zo sveta komunity Nepočujúcich. Podobný kvíz potrápil aj detské hlavičky. Obe kategórie súťažiacich čakali krásne vecné odmeny.
Pomyselnou bodkou celého programu, a zároveň jeho najdôležitejšou časťou bola autogramiáda novej knihy Veroniky Vojtechovskej. Veď najlepšie sa číta kniha s osobným venovaním priamo od autora, nie? Najnovšia Veronikina knižka je otvoreným pokračovaním jej prvej knihy Črepiny hluchoty. Na skutočné humorné peripetie života Nepočujúcich nadviazala ďalším dielom Mozaika ticha. Na autogramiáde sa zúčastnila aj sestra spisovateľky, Kateřina Holubová, ktorá knihu obohatila nádhernými ilustráciami. Knižná novinka, ktorá vznikla spod pera a ceruzy šikovných sestier, si nájde čestné miesto nielen na mojej poličke, ale aj v knižniciach a v školách pre žiakov so sluchovým postihnutím.
Za zorganizovanie nádherného predvianočného popoludnia v rodinnom kruhu ďakujeme celému tímu Snepedy, najmä členom Vojtechovským, Nadácii mesta Bratislavy za finančnú podporu, hlavnému partnerovi Ružička & partners a Klasteru regionálneho rozvoja. Poďakovanie patrí aj rôznym sponzorom: Bagetka Račko, CreoCom, Darfy, Domáce mini zákusky a Seik, ako aj dobrovoľníkom, podporovateľom, tlmočníkom a štábu Televízneho klubu nepočujúcich.
Alica Struková, foto: Zoltán Duray
November
Konferencia: Tlmočenie nielen pre nepočujúce osoby
Komunita Nepočujúcich, aj keď je menšinová, zohráva veľmi dôležitú úlohu v našej spoločnosti. Jej členovia reprezentujú život človeka, ktorý bol o zvukovú krásu života ochudobnený. To však neznamená, že je menejcenný. Nepočujúci sa rovnako podieľajú na vytváraní blaha každého jednotlivca. Menia svet. Nemusia to byť veľké činy pre celé ľudstvo; stačí, keď jeden Nepočujúci pozitívne ovplyvní životné smerovanie niekoho iného.
Ja som toho živým príkladom. Vyrastala som v spoločnosti počujúcich, cítila som sa iná a nepochopená. Až vďaka Nepočujúcim som pochopila svoju skutočnú hodnotu. Zmenili môj vnútorný svet a pomohli mi nájsť stratenú verziu seba samej.
Ako to platí pre každého človeka, aj v živote Nepočujúcich hrá vzdelávanie dôležitú úlohu. Umožňuje im spoznávať dianie okolo seba, rozširuje im obzory a vychováva ich nielen vo vlastnej kultúre, ale aj oboznamuje s kultúrou počujúcich.
Príležitosťou na osobný rozvoj bola aj konferencia, ktorá sa uskutočnila 25. novembra 2023 v Bratislave v príjemnom a rodinnom prostredí Hotela Nivy. Jej ústrednou témou bolo spojivo medzi počujúcim a nepočujúcim svetom – tlmočenie.
Podujatie organizovalo občianske združenie Snepeda a finančne ho zastrešilo Ministerstvo kultúry SR. Zabezpečené bolo tlmočenie z hovoreného do posunkového jazyka (ďalej len PJ) a naopak. Dôležitým prvkom bol aj simultánny prepis hovorenej reči.
Na konferencii odznelo až 11 príspevkov ako od počujúcich, tak aj od Nepočujúcich prednášateľov. Každý účinkujúci mal 25-minútový priestor na svoj príspevok, po ňom nasledovala diskusia a otázky publika.
S prvým príspevkom vystúpil Roman Vojtechovský, predseda Snepedy a vyučujúci na Trnavskej univerzite. Oboznámil nás so študijným programom, ktorý pripravuje budúcich tlmočníkov. Študijný program slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich (ďalej len SJvKN) je štvorročný bakalársky študijný program v odbore filológia. Študenti absolvujú až 700 hodín výučby slovenského posunkového jazyka (ďalej len SPJ) a 300 hodín praxe. Cieľom je dosiahnuť kompetenciu v SPJ na úrovni B2. Študenti sa oboznámia s jazykovedou PJ, kultúrou Nepočujúcich, základmi surdopédie. Veľký dôraz sa kladie na praktickú časť výučby. Prispievateľ nám priblížil aj pilotný projekt MADS, ktorý spája sedem univerzít z Európy a Spojeného kráľovstva, s cieľom je vytvoriť medzinárodný magisterský program v oblasti aplikovaných štúdií nepočujúcich. Zároveň spomenul existujúce európske magisterské štúdium tlmočenia posunkového jazyka – EUMASLI.
Druhá téma sa týkala kvality a dostupnosti tlmočenia vo vybraných krajinách Európy. S problematikou nás oboznámila Paulína Ivanišová, študentka tlmočníctva ruštiny a angličtiny na Univerzite Komenského (ďalej len UK) v Bratislave. Rok študovala aj náš študijný program. Zaujímavé bolo porovnanie situácie tlmočníkov na Slovensku a vo Fínsku – oba štáty majú približne rovnaký počet nepočujúcich, ale počet tlmočníkov je diametrálne odlišný – na Slovensku je približne 20 tlmočníkov, zatiaľ čo vo Fínsku až okolo 500.
Veronika Vojtechovská a Juraj Hladký, vysokoškolskí učitelia Trnavskej univerzity, odprezentovali príspevok na tému najčastejších chýb pri tlmočení zo SPJ do slovenského jazyka. Medzi ne patrí napríklad doslovnosť, gramatická nepresnosť (nesprávna flexia, nevhodný výber predložiek či nesprávna zhoda podmetu s prísudkom), chybný začiatok a následná oprava, formulačné nedostatky (opakovanie slov, apoziopéza), prozodické chyby (hezitačné pauzy) a nezmyselnosť prejavu. Obaja prednášatelia uskutočnili aj prieskum medzi študentmi 2. – 4. ročníka programu SJvKN, aby zanalyzovali ťažkosti, s ktorými sa študenti stretávajú pri preklade zo SPJ do SJ.
Problematika profesionalizácie bola témou prednášky Emílie Perez, ktorá, okrem toho, že je študentkou SJvKN, pôsobí aj na Katedre translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Profesionalizácia je vývojový proces, v ktorom sa zamestnanie mení na profesiu. Jej neoddeliteľnou súčasťou je zvyšovanie odbornosti, organizovanosti a etiky výkonu práce. Profesionalizácia prechádza viacerými etapami: 1. neusporiadaný trh (konkurencia medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými subjektmi), 2. konsenzus a zaviazanosť (konsolidácia trhu), 3. vytváranie formálnych sietí (spolupráca zainteresovaných) a 4. profesijná autonómia.
Oblasti vzdelávania nepočujúcich sa venuje Darina Tarcsiová, profesorka na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Predpokladom úspešnosti vzdelávania detí s poruchou sluchu je včasný skríning, správne nastavenie načúvacích pomôcok, raná starostlivosť a edukácia rodičov. Deti s poruchou sluchu sa môžu vzdelávať v školách pre žiakov so sluchovým postihnutím alebo v bežných školách formou integrácie alebo inklúzie. Pri vzdelávaní sa využívajú rôzne metódy a prístupy. Spomínala aj bimodálny bilingvizmus a pedagogické tlmočenie.
Tlmočnícku službu Online tlmočník nám predstavili Andrea Dobrotka a Pavol Roman. Dozvedeli sme sa informácie o jej vzniku a členoch. S online tlmočníkom sa Nepočujúci môže spojiť každý pracovný deň od 8:00 do 18:00. Je pod správou občianskeho združenia Centrum bezbariérovej komunikácie a v rámci projektu spolupracuje s Nadačným fondom Telekom v Nadácii Pontis. Prostredníctvom videoklipov sme na vlastné oči presvedčili, akým spôsobom táto služba funguje a ako môže o ňu Nepočujúci požiadať.
Tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím v Žilinskom kraji prednášala Jana Filipová, predsedníčka Krajského centra nepočujúcich Asociácie Nepočujúcich Slovenska Žilina. Oboznámila nás s fungovaním tlmočníckej služby a postupom pri jej žiadaní. V jej príspevku zaznel veľmi podnetný citát, ktorý vystihuje prežívanie každého Nepočujúceho (Strnadová, 1995): ,,Je veľmi ťažké nepočuť a pritom žiť s ľuďmi, ktorí sa navzájom dorozumievajú zvukovým jazykom. Človek má pocit, akoby žil za sklom, môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria.“
Nasledoval príspevok od Jaroslava Cehlárika, riaditeľa Trnavskej asociácie sluchovo postihnutých (TASPO) a prezidenta Slovenského zväzu posunkujúcich, na tému profesionality tlmočníkov na Slovensku. Podľa jeho slov by profesionálny tlmočník mal mať adekvátne vzdelanie, neustále sa vzdelávať a aktívne sa zapájať do komunity Nepočujúcich, ovládať obidva jazyky, dodržiavať etické normy tlmočenia, spolupracovať so svojimi kolegami, mať sebareflexiu a žiadať od Nepočujúcich spätnú väzbu.
Umelecké cítenie u Nepočujúcich podporujú a rozvíjajú Michal Hefty a Angela Hefty, riaditeľ a zástupkyňa riaditeľa občianskeho združenia Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich. V rámci svojej prednášky nás zasvätili do tajomstiev prípravy hudobného a divadelného tlmočenia a možností ich realizácie. Príprava takéhoto typu tlmočenia je náročný a nákladný proces. Tlmočník, okrem znalosti oboch jazykov, musí byť aj umelcom, mať estetické cítenie a vedieť interpretované dielo precítiť. Divadelné tlmočenie môže byť statické, tieňové, zónové alebo balkónové. Predstavili nám aj už uskutočnené hudobné a divadelné predstavenia tlmočené do SPJ. Svoje dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti manželia pretavili do svojej jedinečnej publikácie.
S posledným príspevkom, témou tlmočenia v mediálnom priestore, prišiel Stanislav Morávek. Okrem toho, že sa venuje komunitnému tlmočeniu, je aj študentom SJvKN a pracuje v televízii RTVS. Predstavil nám svoje pôsobenie vo verejnoprávnej televízii, porovnal ho s bežným, komunitným tlmočením a nazreli sme aj pod pokrievku harmonogramu jeho pracovného dňa v RTVS.
Všetky príspevky boli veľmi zaujímavé a obohacujúce pre každého poslucháča. Od publika zazneli aj veľmi podnetné otázky, ktoré mnohokrát rozprúdili vášnivú diskusiu. Čerešničkou na torte bol jedálenský servis zabezpečený Hotelom Nivy. Poďakovanie patrí organizátorom aj prednášajúcim.
Na záver by som uviedla slová Victora Huga: ,,Čo je zlé na hluchote uší, keď myseľ počuje? Jediná skutočná nevyliečiteľná hluchota je hluchota duše.“
Alica Struková, foto: Adam Kováč
Zostrih videonahrávky konferencie - tu.
Posledné stretnutie Tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe
Každý druhý štvrtkový podvečer je už tradične venovaný Tlmočníckemu klubu rúčkarov. Vo štvrok 9. novembra sa opäť stretli nielen študenti z odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj pedagógovia a dvaja hostia.
Toto stretnutie bolo výnimočné tým, že bolo posledné v tomto semestri na fakulte. Mali sme tú česť privítať medzi nami dvojicu tlmočníkov z mediálneho prostredia, konkrétne Milenu Fabšicovú a Róberta Benča. Obe tieto známe tváre nás svojimi skúsenosťami zaviedli do ich pracovného prostredia a prostredníctvom svocjich príbehov nám prerozprávali ich cestu k tlmočeniu.
Milena Fabšicová a Róbert Benčo majú toho veľa spoločného. Obaja sa narodili ako deti Nepočujúcich rodičov (CODA). Milena bola od malička v prostredí, kde sa posunkovalo a už na základnej škole tlmočila svojim rodičom priebeh rodičovského združenia. Benčo má podobný príbeh, pretože jeho otec bol aktívny športovec. Už v útlom veku sa zúčastňoval rôznych športových podujatí pre Nepočujúcich, najmä futbalových zápasov. Zaujímavé je, že Róbert vyštudoval chémiu, no napriek tomu sa stal tlmočníkom. Hostia nám prezradili, že počas puberty pre nich nebolo práve „in“ posunkovanie na verejnosti, a Milena priznala, že až keď mala Nepočujúceho priateľa, prestalo jej to vadiť.
Milena Fabšicová kedysi tlmočila aj na vysokej škole, konkrétne na ekonomickej fakulte, pričom priznala, že to bola pre ňu veľká skúsenosť. Dva roky pôsobila v televízii TA3, no dodnes je tlmočníčkou pre Bratislavský samosprávny kraj a takisto ju môžeme vidieť na tlmočeniach spojených s vládou. Ako sama povedala, učí sa celý život a momentálne sa stále zdokonaľuje v oblasti medzinárodného posunkovania, ktoré využíva napríklad počas deaflympiády.
Róbert Benčo začal už počas štúdia na vysokej škole pracovať pre RTVS, no pôsobil aj v ANEPS. Aj Aj dnes pracuje v RTVS, kde kontroluje obsah Správ RTVS v slovenskom posunkovom jazyku a tlmočí rôzne relácie a rozprávky. Pri nich poznamenal, že sa niekedy stretáva s nejasnosťami, a preto je v kontakte s Nepočujúcimi, ktorí ho radi usmernia. Ako tlmočníka ho častokrát vidíme aj na obrazovkách televízie TA3 alebo na Úrade vlády. Obľubuje tlmočenie politických relácií a tento rok bol aj súčasťou tlmočenia volebnej noci.
Na záver nám obaja hostia prezradili, že počas svojej tlmočníckej praxe sa stretli s rôznymi typmi kritiky, no je dôležité ju vždy prijať a nevzdať sa. Práve to je podľa nich tá správna cesta k úspechu a rada pre nás, budúcich tlmočníkov. Treba mať trpezlivosť, byť v kontakte s Nepočujúcimi, porozumieť im a neustále sa učiť, napríklad aj v oblasti nárečových posunkov, a neprestať sa pýtať na nejasnosti.
Toto stretnutie nám nielen spríjemnilo večer, ale aj otvorilo oči v oblasti tlmočenia a dokonale uzavrelo sériu stretnutí. Ďakujeme teda hosťom a autorovi tohto projektu, nášmu pedagógovi, doktorovi Vojtechovskému, že si na nás našli čas. Toto podujatie usporiadala Snepeda s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Lucia Telepáková, autorka fotografií: Terézia Baranová
Október
Tretie stretnutie tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe
Ruky, tie ruky, sú našimi slovami. Naše oči sú nielen bránou do duše, ale nahrádou za sluch. Pre nás, nepočujúcich, je zvukový svet cudzí. Krásu nachádzame v posunkoch. Ako najlepšie prepojiť dva odlišné svety – svet Nepočujúcich a svet počujúcich? Barličkou tohto spojenia sú práve tlmočníci.
Už po tretíkrát sa dňa 26. októbra stretli na pôde Trnavskej univerzity nielen študenti odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj všetci záujemcovia o svet Nepočujúcich. Tlmočnícky klub rúčkarov, ako sa táto akcia nazýva, tentokrát poctili svojou návštevou dve tlmočníčky – Evka Šoltysová a Barbarka Randušková. Ako sprostredkovateľky medzi dvoma nielen odlišnými jazykmi, ale aj kultúrami, nám prišli porozprávať o svojej profesii, podeliť sa s nami s radosťami aj strasťami tohto krásneho a veľmi potrebného zamestnania a povzbudiť nás, študentov, v štúdiu.
Obe tlmočníčky môžeme vidieť nielen na tlačových konferenciách vysielaných v televízii či pri tlmočení u pani prezidentky. Rovnako ich tváre môžeme vidieť na eventoch Sitdownu s Veronikou Ostrihoňovou. Ako významný článok sa spolupodieľajú na sprostredkovaní informácií pre Nepočujúcich v rámci komunitného tlmočenia. To znamená, že sprevádzajú Nepočujúcich v bežných každodenných záležitostiach, napríklad u lekára, na úrade či na polícii. Veľkej obľube sa v poslednom čase teší tlmočenie divadelných predstavení, ktoré je nielen umením samo osebe, ale aj tlmočníčky musia disponovať estetickým cítením, aby ani Nepočujúci diváci neboli ochudobnení o umelecký zážitok. Obe tlmočníčky majú Nepočujúcich partnerov, a tak nás zasvätili do tajomstiev vzniku lásky.
Evka, keďže má Nepočujúcich rodičov, tlmočila už od detstva. Jej otec bol aktívny aj v spoločenskom živote Nepočujúcich, a tak už ako dieťa nasávala posunkový jazyk. Barbarkine počiatky tlmočenia siahajú do roku 2012, kedy začala navštevovať kurzy slovenského posunkového jazyka v občianskom združení Myslím – centrum kultúry nepočujúcich. Následne na istý čas odišla do Anglicka. Aj napriek tomu, že veľmi chcela, nepodarilo sa jej navštevovať viaceré moduly kurzu britského posunkového jazyka. Po návrate na Slovensko sa opäť začala venovať svojej srdcovke.
Obe tlmočníčky oduševnene vykonávajú svoju profesiu, čoho dôkazom je fakt, že sú veľmi žiadané a nepočujúci klienti si vychvaľujú ich prácu. Ako povedala Evka a potvrdila Barbarka, pochvala od nepočujúcich je najvyššou odmenou. Až keď nepočujúci porozumie informácii a pochopí zámer hovoriaceho, to je symbolom kvalitne odvedenej tlmočníckej práce.
Akými schopnosťami musí disponovať tlmočník? Samozrejme, musí ovládať slovenský a slovenský posunkový jazyk. Mal by byť oboznámený s etikou tlmočenia a orientovať sa v kultúre Nepočujúcich. Je veľmi dôležité pýtať si od Nepočujúcich spätnú väzbu. Len tak sa môže skvalitňovať tlmočnícka služba.
Kvalitný tlmočník musí mať sebareflexiu. Musí si uvedomiť, že neuváženým konaním alebo nesprávnym prekladom môže uškodiť predovšetkým Nepočujúcemu.
V minulosti bolo možné získať certifikát na výkon tlmočníckej služby v ATLPRENES, dnes komplexné vzdelávanie budúcich tlmočníkov zabezpečuje náš odbor.
Za zorganizovanie besedy a možnosť vzdelávať sa aj inými spôsobmi, ako sú nám, študentom, známe, ďakujeme pánovi doktorovi Romanovi Vojtechovskému zo Snepedy. Obom tlmočníčkam ďakujeme za zaujímavý a veľmi podnetný Tlmočnícky klub rúčkarov.
Podujatie Tlmočnícky klub rúčkarov: Príklady z praxe Snepeda realizovala s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Alica Struková, foto: Alica Struková a Julianna Cvitkovičová
Druhé stretnutie tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe
Tlmočnícky klub rúčkarov organizovaný Snepedou v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity pokračoval druhým vzdelávacím cyklom, ktorý bol určený hlavne pre študentov študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Konal sa vo štvrtok 12. októbra. Pozvánku prijali dvaja hostia, pani Viera Rigová a pán Stanislav Morávek
Viera Rigová je zamestnaná ako tlmočníčka posunkového jazyka v Trnavskej asociácii sluchovo postihnutých (TASPO) od 1. septembra 2013 doteraz a súčasne je študentkou posledného 4. ročníka študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite. Stanislav Morávek je taktiež študentom 4. ročníka toho istého študijného programu a tlmočenie slovenského posunkového jazyka poskytuje ako živnostník na voľnej nohe.
Materinský jazyk Viery Rigovej je posunkový. Doma Viera Rigová používala posunkovú zásobu, ktorú tlmočníci nazývajú "kuchynská". Keď nastúpila k zamestnávateľovi TASPO, uvedomila si, že existuje množstvo posunkov, vrátane odborných. Na vysokej škole ju obohatila gramatika posunkového jazyka, viac sa naučila o vhodnom používaní foriem posunkov, špecifickejších významoch posunkov a motivácii posunkov. Naopak, Stanislav Morávek sa po prvýkrát naučil posunkovať na voliteľnom predmete, ktorý ponúkala vysoká škola, konkrétne Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Posunkovú komunikáciu sa naplno rozvinul v občianskom združení Effeta – sv. Fr. Saleského v Nitre, kde pracoval. V súčasnosti vníma vzdelávanie na Trnavskej univerzite ako skvelý priestor pre svoj osobný rast.
Viera Rigová a Stanislav Morávek majú veľa spoločného, spája ich nielen štúdium na Trnavskej univerzite, ale aj to, že obidvaja tlmočia v televízii a na omši a majú certifikáty, ktoré potrebovali pri úkone tlmočenia v rámci tlmočníckej služby, zakotvenej v zákone č. 448/2008 o sociálnych službách.
Na stretnutí hostia účastníkom objasnili špecifiká mediálneho tlmočenia a tlmočenia v kostoloch, ktoré sú relatívne odlišné od komunitného tlmočenia. Upriamili pritom pozornosť aj na znalosť komunitného tlmočenia, kde by sa tlmočníci častejšie stretnúť s rôznymi jazykovými prejavmi nepočujúcich posunkujúcich. Podľa Morávka pri väčšine jeho tlmočníckej práce sa spomínaný certifikát nevyžaduje. Podľa neho sú dôležité dve veci: schopnosť, resp. úroveň ovládania posunkového jazyka a dôvera, vzťah, čiže nepočujúci človek musí mať istotu, že po skončení tlmočenia tlmočník odíde a neprezradí, aké informácie odzneli počas úkonu tlmočenia.
Podujatie Tlmočnícky klub rúčkarov: Príklady z praxe Snepeda realizovala s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Roman Vojtechovský, Renáta Piršel, foto: Alica Struková
September
Prvé stretnutie tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe
Plná miestnosť študentov, zaujímavá diskusia a priateľská atmosféra. Presne v tomto duchu sa vo štvrtok 28. septembra nieslo prvé stretnutie Tlmočníckeho klubu rúčkarov, ktoré pre nás pripravilo združenie Snepeda spolu s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Hlavný organizátor podujatia, pedagóg študijného programu Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich PaedDr. Roman Vojtechovský, na stretnutí privítal vzácne hosťky. Boli nimi pani Anna Šmehilová a pani Anna Laurinec Šmehilová z občianskeho združenia EFFETA – stredisko sv. Františka Saleského v Nitre, ktoré sa v súčasnosti vo svojej činnosti zameriava na pomoc a podporu pre deti a dospelých s poruchou sluchu. Každý, kto toto združenie pozná, vie, že za jeho výsledkami a úspechmi stoja predovšetkým tieto dve dámy.
Zakladateľkou nitrianskej EFFETY je pani Anna Šmehilová, ktorá na stretnutí študentom otvorene predstavila svoj životný príbeh a prepojenie so svetom nepočujúcich. Svoju prvú „tlmočnícku“ skúsenosť, ktorú zažila ako štvorročná, považuje ako dieťa nepočujúcich rodičov za prirodzenú, hoci jej v pamäti utkvela detailne až dodnes. Jej otvorené rozprávanie o detstve, dospievaní a ďalšom osobnom i profesijnom živote v úzkom kontakte s nepočujúcimi si bezpochyby získalo všetkých prítomných. Rovnako tomu bolo aj v prípade jej dcéry, pani Anny Laurinec Šmehilovej, ktorá aktivity EFFETY, zamerané na vzdelávanie a podporu nepočujúcich detí, ako aj na prístupnosť a tlmočenie pre nepočujúcich, ďalej rozvíja dodnes – či už organizačne, pedagogicky, alebo legislatívne.
Obe hosťky sa počas debaty podelili so študentmi o cenné praktické skúsenosti z oblasti tlmočenia do slovenského posunkového jazyka. Hovorili o osobitostiach komunitného tlmočenia, súdneho tlmočenia, ale aj o etike a dôležitosti dodržiavania etického kódexu tlmočníkov posunkového jazyka. Zdôraznili tiež, akú dôležitú úlohu zohrávajú tlmočníci slovenského posunkového jazyka v zabezpečovaní prístupu k informáciám pre nepočujúcich, a aká veľká zodpovednosť z toho pre nich vyplýva. Neľahkú situáciu profesie v minulosti porovnali s jej súčasným stavom, pričom ocenili, koľko práce vykonala celá komunita na zdokonaľovaní a raste profesie, vďaka čomu je situácia dnes omnoho lepšia ako kedysi. Publiku prostredníctvom debaty ponúkli obe hosťky nielen množstvo informácií, ale aj veľa inšpirácie a motivácie na ceste k budúcej profesii. Tie počas semestra plného študentských starostí a povinností všetkým padli určite vhod.
Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Autorka článku: Emília Perez, autorky fotografií: Daša Kalmárová, Emília Perez, Alica Struková
Cesta k zlatému kľúču
V pekný slnečný deň, 9. septembra, sa nepočujúce aj počujúce deti zišli na podujatí občianskeho združenia Snepeda. Tento rok sa konal Prešporský Medzinárodný deň nepočujúcich, ktorý sa oslavuje už deviatykrát. Témou tohto ročníka bola Cesta k zlatému kľúču. Tridsať detí plnilo úlohy na desiatich stanovištiach pri Partizánskej lúke v Bratislave.
Na každom stanovišti čakali dobrovoľníci so zaujímavými úlohami, ako sú protiklady, pohybové cvičenia, pamäťové a logické hry, hry na zmysly, priraďovanie posunkov k obrázkom, hľadanie predmetov či nášho loga a podobne. Za vylúštenie jednej úlohy dostali písmeno, ktoré neboli zoradené správne. A v cieli, aby mohli dostať zlatý kľúč, museli tieto písmená zoradiť správne a povedať správne heslo, ktoré znelo ZLATÝ KĽÚČ. Každé dieťa dostalo hneď 2 kľúče. Jedným bol krásny prívesok kľúča a druhým bol zlatý USB kľúč do počítača. Ku kľúčom dostali aj ďalšie pekné odmeny.
A tým, že kľúč dostali, sa im akoby otvorili brány do trampolínového centra Cyber Jump v obchodnom centre Galéria Lamač, kde sa na dve hodiny vyšantili, vyskákali a vypotili. Podľa slov detí sa im to veľmi páčilo a boli spokojné. A tým pádom boli spokojní aj rodičia.
Týmto sa chceme poďakovať dobrovoľníkom: Ivica Duray Tichá, Denisa Gálová, Erika Barancová, Diana Majerčáková, Ľudmila Baťová, Zuzana Švantnerová, Petra Sekerková, Roman Vojtechovský a študentkám študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite: Alica Struková, Romana Míšaná, Michaela Alexandra Grušpierová, Gabriela Jánošíková a Viktória Melová. Bez nich by sa mne, ako hlavnej organizátorke, nepodarilo uskutočniť túto krásnu aktivitu. Ďakujeme aj fotografovi Zoltánovi Duraymu za krásne fotografie a Milene Fabšičovej za tlmočenie, ktoré bolo v určitých chvíľach potrebné.
V neposlednom rade patrí veľké poďakovanie Nadácii mesta Bratislava za finančnú podporu, vydavateľstvu Seik a predajcovi reklamných predmetov Creocom za vecné dary. Vidíme sa o rok na jubilejnom 10. výročí!
Veronka
August
Detská aktivita: Medová cesta včiel
V piatok 25. augusta sme sa zišli vo Včelárstve Dedinský v Devínskej Novej Vsi, aby sme sa dozvedeli o živote včiel, o tom, ako sa vyrába med a čo by bolo s naším životom, keby na svete neboli včely. Deti sa na prednáške dozvedeli množstvo zaujímavostí. Potom nám pán včelár ukázal, ako sa med vyrába, ako žijú včely vo včeľom úli a ako sa med skladuje. Ochutnali sme rôzne medíky s rôznymi príchuťami a vyrobili sme sviečky zo včelieho vosku. Na konci deti čakal kvíz s otázkami a úlohami. Najlepší účastníci dostali krásne darčeky a každý účastník dostal malý škoricový medík a semienka, ktoré môžu doma zasadiť a vytvoriť tak malú lúku plnú krásnych kvetov pre včely.
Ako povedal pán včelár: "Zasaďme kvety pre včely, urobme im (hmyzie) domčeky, aby si mali kde oddýchnuť pri svojom putovaní." Včely sú pre náš svet dôležité, pretože, ako povedal Albert Einstein: "Keď umrie posledná včela, ľudstvu ostáva menej ako 5 rokov života..."
Veľké ďakujem patrí Nadácia mesta Bratislavy za finančnú podporu, bez ktorej by sa táto aktivita nemohla uskutočniť. Chceme sa poďakovať aj Včelárstvu Dušan Dedinský za skvelú exkurziu, tlmočníčke Lucii Kotulovej, dobrovoľníkom Denise Gálovej, Alici Strukovej, Izabele Golejovej a Veronike a Romanovi Vojtechovským. Veríme, že sa deťom páčila takáto aktivita, ktorú organizovalo občianske združenie Snepeda, a že sa naučili niečo nové.
Veronika
Copyright © 2015 - 2025 - Snepeda. Všetky práva vyhradené.